Blížia sa Vianoce.
Deti sa tešia na darčeky.
A čo my, dospelí?
12.12.2012. Magický dátum, v ktorý som dostal predvianočný darček. Poskladali sa naň viacerí; a ani o tom netušili. Skladal sa totiž z viacerých drobných darčekov od rôznych osôb, ktoré dokopy zapadli do seba ako puzzle.
Darček č.1: “Můj čas“
Pre pár dňami Marki (Ján Markoš) na svojom blogu napísal, že má niekoľko kníh, ku ktorým sa často vracia. Nielenže mám tiež niekoľko takýchto kníh, ale dokonca aj jeden blog: PF 2011, v ktorom jedno dievča napísalo:
„Dnešní doba je velice uspěchaná. Lidé se pořád za něčím honí, ve většině případů jsou to peníze. I když jich má pak člověk dost, stejně si najde důvod, proč pokračovat ve spěchu dále. Odkládají záležitosti, které by jim i jejím protějškům udělaly radost, protože zrovna v danou chvíli musí „pracovat“. Jednou však může nastat okamžik, kdy všechny ty naplánované věci, na něž se těšili, již nemůžou splnit. Pak si teprve uvědomí, jak pošetilá je honba za prací, penězi, mocí apod. a jak vzácný je čas. Lítost a peníze jim však již mnohdy nepomůže..“
Pochopil som nadčasovosť textu piesne Hany Zagorovej “Můj čas“ zo známeho seriálu Sanitka. Soňa Pertlová – ďakujem.
Darček č.2 „Absolutely no sport“
„Pokúsim sa ukázať šach nie ako boj dvoch ľudí, ale ako divadlo šachových figúrok. Divadlo figúrok, ktoré na šachovnici hrajú drámu, komédiu, tragédiu alebo aj balet.“, boli dňa 12.12.2012 úvodné slová prednášky Jurija Averbacha na tohtoročnom podujatí Sněženky a Machři. Vlastimil Hort ich doplnil: „Šachy si nezaslouží, aby byli na olympiáde, protože pak o nás bude rozhodovat někdo, kto o tom nemá ani šajnu a my opět budeme vedle lukostřelců“ a pripomenul zlaté doby šachu v Československu, keď šachy patrili pod Ministerstvo kultúry a neboli len jednou z mnohých športových disciplín.
Pochopil som, že nechcem športovať; chcem sa len zúčastňovať spoločenských akcií, kde sa hrajú šachy. Zranenia športovcov ma nedojímajú, chcem sa v zdraví dožiť vysokého veku s heslom sira Wilsona Churchilla: „Absolutely no sport“. Jurich Averbach, Vlastimil Hort a Mavel Matocha (organizátor, bez ktorého by to nešlo) – ďakujem.
Darček č.3 “ Štúdie a kniha“
Jurij Averbach odporúča, aby sme nehrávali praktický šach dlhšie ako do sedemdesiatky a potom odišli do šachového dôchodku. Nestresovali už svoje telo a užívali si krásne štúdie, alebo sa konečne naučili hrať koncovky.
Priemerný vek dožitia muža v EÚ je 76,6 roka, u nás na Slovenku len 71,62 roka, v Čechách až 74,69 roka. Vyzerá to teda, že k šachovému dôchodku sa dopracuje málokto. Ak vezmeme do úvahy, že sám Jurij Averbach presluhoval 10 rokov a prestal hrať šachy až v osemdesiatke, k štúdiu šachovým štúdií sa teda nedostaneme nikdy (väčšina z nás).
Predstavujem vám preto už teraz 9 štúdií, ktoré Jurij Averbach ukázal na prednáške. Nepoznám ich autorov, s výnimkou slávnej Rétiho pešcovej štúdie – budem rád ak ich dokážete priradiť. Prajem Vám veľa zábavy pri ich riešení počas predvianočného zhodu a Vianočných sviatkov. Vo všetkých začína biely, pričom v 6 (ak si spomínam správne) z nich aj vyhrá. Z tých, ktorí mi pošlú správne odpovede do 31.12.2012, vylosujeme jedného, pre ktorého je pripravený novoročný darček: kniha od Davida Bronštejna z Turnaja kandidátov v roku 1953 (hodnotená v TOP 10 šachových kníh všetkých čias), ktorého sa Jurij Averbach pred 59 (!) rokmi osobne zúčastnil – spolu s fotografiami tohto „šachového dinosaura“ (ako ho s úctou pomenoval p. Hort) z jeho prednášky v magický slnečný deň 12.12.2012.
, ktoré sú zábavné z pohľadu schopností jednotlivých figúr a pomerne jednoduché -určené aj pre nás, bežných smteľníkov. Ak sú prvé dve Tragédiou čierneho strelca, tretia (a určite aj posledná deviata) je už Komédiou – na prednáške ju nevyriešili ani dvaja veľmajstri (p.Hort a p.Olafsson, mali však len cca 5 minút), pretože nie je jasné, či biely hrá na remízu alebo výhru. Ja by som to v praktickej partii samozrejme za bieleho prehral