Neutešenú ekonomickú situáciu sa Atény rozhodli vyriešiť vskutku netradičným spôsobom. Po bilaterálnych grécko-nemeckých rokovaniach, ktoré prebehli v noci z pondelka na utorok v kasíne Sartre vo francúzskom letovisku Saint Tropez, sa viditeľne spokojná nemecká kanclérka Angela Merkelová a grécky premiér Antonis Samaras postavili na rannej tlačovej konferencii pred svetlá kamier, aby predstavili novú dohodu ohľadom sanácie gréckeho dlhu.
„Rokovania neboli ľahké“, priznal Samaras a zahryzol do croissantu s rebarborovou pomazánkou.
„Sme s výsledkom pomerne spokojní“, medzi dúškami horúceho cafe au lait priznala ako obvykle živelná Merkelová. „Naši grécki priatelia problému čelia zodpovedne a sú ochotní podieľať sa svojím bohatstvom na marení nášho spoločného dlhu.“
Na znamenie súdržnosti sa obaja štátnici chytili za ruky ako deti prechádzajúce cez prechod. Spustil sa nekončiaci dážď fotografických bleskov; kým ustal, euro vystúpalo na historické maximum od roku 2006, posilniac voči jenu o päť bodov a voči nigérijskému luangu osemnásobne. Nigérijský prezident nám do uzávierky článku nedvíhal telefón.
Ako uviedol server WikiLeaks, odvolávajúc sa na spravodajskú zdroje televízie Al Jazeera, Gréci svojim bohatším kolegom predali nielen celé pobrežie ostrova Kréta vrátane priľahlých šelfových morí a výhradné práva na fotenie Akropoly zo severovýchodnej strany (práve odtiaľto je možné zachytiť tie najkrajšie západy slnka medzi piliermi), ale aj vzácny rukopis doteraz neznámeho Platónovho dialógu Peri Morfiam, zapísaného na vnútornej strane ešte teplej kože kengury neznámym thráckym autorom. Uhlíková analýza kože zvieraťa datovala rukopis tesne pred Turínske plátno a tesne za Mobiov pásik.
Wikileaks získal prepis ústrednej časti rukopisu. Autor článku ju s Assangeom vymenil za zaručene pravý záznam z denníku školáka Miloša Zemana zo 14.5.1922, ktorý končí výkrikom „Všetok alkohol sa mi hnusí.“, a tak Vám ho môže ponúknuť:
Peri Morfiam – O tvare
Sokrates vchádza do kúpeľov, na sebe novú tuniku. Keď uvidí Alkibiada na lehátku, zľahka zasliní, počúvne ale daimonion a ide sa ochladiť do vane so studenou vodou. Takto osviežený si priľahne k Platónovi, ktorý Alkibiada už dlhší čas sleduje.
Sokrates: Krásny muž, ten Alkibiades.
Platón: Zaiste.
Sokrates: Tie tvary, jemné a predsa plné, neviem či som niekedy podobné videl. Pri Diovi, to sú úchvatné lýtka. Stavím sa, že ten tvar bol v mojej mysli ešte predtým, než som si vzal Xantyppu, ba než ma porodila moja mať…
Alkibiades (zmätene): Nech sa veľactené panstvo nedíva tak uprene, červenám sa.
Sokrates: Len sa červenaj, červenaj, červená pristane slnku i mužovi (ton helion kai ton andreion). (Tichšie Platónovi) Naozaj, keď sa dívam na Alkibiada, verím že som ešte nevidel všetky možné tvary pod slnkom, a že v mojej duši driemu tvary, ktorých v lúke ani na poli niet. Cítim sa ako mladík (ego sagan phantastikon mihi).
Platón: Ale Soki, netrep, veď všetky tvary človek najskôr prijme očami, a až potom nimi môže narábať jeho myseľ. Vezmi si kruh: nebyť kruhov na vode a slnka na oblohe, nevedel by si, že je (me gnosestchai, peri esti).
Sokrates: A čo taká kocka, kto ju kde videl?
Platón: Soľné kryštály, drahý učiteľ. Viem, že si rajčiny nesolíš, ale na kryštály nezabúdaj.
Sokrates: Šesťuholník a trojuholník v prírode nenájdeš!
Platón: Jeden je vo včelom pláste, druhý medzi nebeskými hviezdami. Veď každé tri hviezdy vytvoria dokonalý trojuholník.
Sokrates: Rovnobežky! Guľa!
Platón: Stromy v lese si iste videl. Alebo dážď, keď je mocný ako Peržania v marci. A čím sa na ne dívaš, ak nie svojími guľatými očami v hrboľatej hlave?
Sokrates: Pri Afrodite! A predsa jestvuje tvar, ktorý v prírode niet, len ľudská domýšľavosť ho vytvorila (ho antchropos fiskus majstrovai). Je to…
Na tomto mieste je rukopis znehodnotený tržnou ranou, ktorú pravdepodobne spôsobila mačeta lovca, ktorý kenguru skolil. Pokračuje až o približne päť riadkov ďalej, neveriacimi výkrikmi Platóna „pri Hermovi, pravdu máš“ a gratuláciami múdremu učiteľovi. Nasleduje chvála Alkibiada a telefonát Xantyppy na Sokratov BlackBerry, ktorá rozhovor velikánov ukončuje frázou: „Večera je na stole, ty starý cap.“
Redakcia nevie, aký tvar, ktorý sa v prírode nevyskytuje a vymysleli ho až ľudia, mal presne Sokrates na mysli. Ak by naši ctení čitatelia vedeli správnu odpoveď, nech prosím napíšu na angela.merkel@jukoil.ru, alebo na assange-wikitricky@fbi.usa . Odpovede môžete posielať aj do Národného bezpečnostného úradu SR, nezabudnite použiť nepresvitajúcu obálku a označiť ju heslom nbu123. Prípadne píšte sem do diskusie.
(tasr: saint-tropez, bratislava)