Dlhé roky chodíme s deťmi na poznávacie zájazdy. Ak sa vyberieme autom, máme pravidlo, že každý si po trase môže vybrať 2-3 atrakcie, ktoré ostatní bez reptania akceptujú. Keď sme sa vybrali v lete 2014 po Beneluxe, všetkým bolo jasné, že ich neminie návšteva Múzea Maxa Euweho v centre Amsterdamu.
Dôvody boli jednoduché:
- jediné múzeum v západnej Európe venované šachistovi;
- múzeum sa nachádza na námestí v centre mesta, ktorého názov je Max Euweplein – žiadne iné veľkomesto vo svojom centre nepomenovalo námestie po šachistovi;
- na námestí je socha Maxa Euweho, ktorá je naozaj umelecky skvelá (trošku sa v tom vyznám, sochy môjho starého otca sú po celom Slovensku…);
- v strede námestia je veľká šachovnica, hrá sa jedna partia za druhou a okolo sú neustále diváci – zrejmý rozdiel medzi šachovými súťažami na Slovensku, ktoré žiadnych divákov nemajú.
Návštevu múzea som naplánoval na nedeľné popoludnie ako poslednú vec v Amsterdame. Veľmi som tešil…
… škoda len, že múzeum má neštandardné otváracie hodiny a cez víkend je zatvorené. Zistil som to pri vchode. Schuti som sa na svojich managerských (ne)schopnostiach zasmial.
Keďže sa na vlastných chybách dokážem poučiť (občas), tohtoročný šachový výlet som dôkladne pripravil. Ako cieľ som zvolil práve prebiehajúce majstrovstvá sveta žien vo Lvove. Je to tak blízko, žeby bola škoda neurobiť si krátky výlet. Včasné plánovanie tentokrát pomohlo prekonať niekoľko prekážok:
- Rozhodol som, že pôjdeme bez detí, naši traja teenegeri sa postarajú 4 dni o 8-ročného brata. Za mierny úplatok.
- Informačné embargo organizátorov – mesiac pred zápasom nezverejnili ani len hracie dni. Ani sekretariát FIDE to presne nevedel, ale tromi rozličnými cestami na hlavného organizátora som sa nakoniec dopracoval k časovému harmonogramu zápasu. Kuriozitou bolo, že ani Lvovskí organizátori majstrovských turnajov nič o zápase nevedeli, ale cez nich som sa dostal k prenajatiu si súkromného bytu priamo v centre Lvova.
- Zoberieme kamaráta s manželkou. Ten mal vážny problém v práci s dovolenkou, maximálnom snahou sa mu však podarilo nasadiť nejaký program o týždeň skôr a môže teda ísť.
- Keď už bolo všetko dohodnuté, zistil som, že musím ešte ísť s autom na technickú kontrolu po prvých 4 rokoch. Samozrejme som na to prišiel dva dni pred uplynutím lehoty. Nejako som to zázrakom stihol.
No a ešte sa k tomu pridali jarné školské prázdniny. Vyrazili sme na štvordňovú lyžovačku, po ktorej ma čakali už len dva-tri dni v práci a očakávaný výlet do Lvova. Prvé dve hodiny lyžovačky boli skvelé, deti lyžovali a my (rodičia) sme sa zatiaľ naobedovali. Potom som si šiel hodinku zalyžovať aj ja. Helmu som síce mal, ale aj tak sme po prvýkrát využili horskú službu.
Náš 8-ročný syn spadol na vleku a zlomil si nohu. Na 4-6 týždňov ju má v sádre a celá rodina sa strieda pri jeho opatrovaní. Lvov nám zjavne nebol súdený, hneď na druhý deň som ho odvolal.
Po príchode do práce ma čakala na stole letenka na služobnú cestu s odletom na druhý deň o šiestej ráno. Do Amsterdamu, kam preložili rokovanie z Bruselu. Namiesto zápasu o majsterku sveta som si pozrel šachové múzeum.
Žijem v Matrixe. Je fajn, že o tom viem.
