Je to pravda odvěká, šaty dělaj člověka,
kdo je nemá, ať od lidí pranic nečeká.
Dokavaď jsme nahatí, od hlavy až po paty,
nikdo neví kdo je chudý a kdo je bohatý.
že z biskupa putna dělá uhlíře.
Je to tak, třeba je to k nevíře,
že kutna dělá mnicha, krunýř rytíře.
Voskovec+Werich
Ako malého chlapca ma rodičia učili tri jednoduché zásady obliekania:
Maj na sebe čisté veci. V dospelosti sa mi to hravo podarilo splniť – o čistotu môjho oblečenia sa stará moja krajšia polovička. Občas sa síce perú aj veci, ktoré podľa mňa ešte čisté sú, zmieril som sa však s tým, že pohľad muža a ženy na čistotu vecí je rozdielny.
Chodievaj zakasaný. Katastrofálne pravidlo pre teenegera, s ktorým ja v dospelosti zápasím oveľa menej, ako môj 14 ročný syn.
Obliekaj sa vhodne, podľa toho, do akej spoločnosti práve ideš. Toto sa mi pôvodne zdalo najjednoduchšie. Od malička mi bolo jasné, že na kúpalisko chodíme v plavkách, do školy v dlhých nohaviciach a na telocvik máme športový úbor. Neskôr som pochopil, že do divadla si berieme oblek a na nohy si dám slušné poltopánky namiesto obľúbených tenisiek.
Akurát som dodnes nepochopil, ako sa obliecť na šachy. Najprv som sa pokúsil identifikovať oblečenie „spoločnosti šachistov“. Katastrofa – niektorí chodia hrať v oblekoch a iných by som na ulici považoval za bezdomovcov. Tak som si povedal, že budem chodiť slušne oblečený. Necítil som sa však moc príjemne, keď proti môjmu letnému športovému oblečeniu vytasila na jednom veľkom opene mladá ukrajinská šachistka slušivý kostým a ani v prípade, keď v slovenskej extralige jeden veľmajster vytasil proti mne oblek. Minulý rok som dokonca pred posledným kolom turnaja v Thajsku sa šiel prezliecť, lebo moje letné športové oblečenie (aj keď mimoriadne kvalitné) bolo v zjavnom nepomere k súperovmu značkovému obleku.
Odvtedy som sa stal zástancom dress codu. Keďže plne uznávam právo domáceho pána určiť si dress code pozvaných hostí, uznávam aj právo šachového organizátora určiť dress kód rozhodcov a hráčov. A komu sa to nepáči, nech zostane jednoducho doma alebo si zorganizuje vlastný turnaj s vlastným dress kódom – to je zase jeho plné právo. Dress code by však mal zodpovedať prostrediu, v ktorom sa šachový turnaj hrá. Iný by mal byť na turnaji hranom na viedenskej radnici (kam sa chystám v lete), iný na víkendovom turnaji priateľov na horskej chate.
Aký má však byť v súťaži družstiev? Veď prostredie jednotlivých klubov je obrovsky rozdielne, v tej istej súťaži hrajú niektoré družstvá v slušných hoteloch a iné v podnikových jedálňach. V tomto prípade teda asi zostaneme len pri mojich prvých dvoch zásadách: mať čisté oblečenie a chodievať zakasaný.Tajne dúfam, že raz stretnem šachový oddiel plný gentlemanov, ktorý bude mať stanovený svoj vlastný dress kód. Slušné spoločenské oblečenie patrí k slušnej spoločenskej hre (šachom). Keď to pochopili špičkoví veľmajstri pri svoje účasti na šachových akciách, mohli by sme to pochopiť aj my, plebs.
.