Niektorí to doposiaľ nepochopili a my ostatní na to v zbytočnom zhone za maličkosťami zabúdame.
Mne to pripomenul nápis na tričkách vojnových veteránov a ich opatrovateľov pred pamätníkom Abrahama Lincolna vo Washingtone, D.C.:
„EVERY DAY IS A BONUS“.
Keďže rád spájam zahraničné pobyt so šachovými zážitkami, rozhodol som sa, že si zahrám v USA nejaký amatérsky šachový turnaj. Voľba padla na jednodňový turnaj hraný na 4 kolá v St. Petersburgu na Floride, v meste, ktoré bolo jedným z cieľom mojej cesty.
Aby som si zahral, musel som sa stať členom United States Chess Federation. Organizátor zasielal turnaj na národné ratingovanie, pretože ratingovanie FIDE amatérov nezaujíma – neposielajú tam ani len tohtoročné otvorené majstrovstvá USA, kde očakávajú cca 500 hráčov. Našťastie ma nenútili zaregistrovať sa v nejakom neznámom šachovom klube a registráciu je možné urobiť cez internet. Ponúkajú členstvo na 12, 24, 36 mesiacov alebo aj doživotne – doživotným členom je napríklad aj Talian Caruana. Za zaplatené členstvo mi budú nielen posielať ich šachový mesačník, ale umožnia mi aj priamou voľbou prostredníctvom internetu voliť prezidenta šachovej organizácie – čo však môžu robiť všetci členovia starší ako 16 rokov. Pre mňa šokujúci prvok demokracie – členom Slovenského šachového zväzu som už desaťročia a ako individuálny člen nemám právo voliť žiadnych funkcionárov.
Atmosféru turnaja najlepšie charakterizuje, že hlavný organizátor, ktorý bol aj hlavným rozhodcom, v turnaji aj hral. V propozíciách bolo napísané, že turnaj sa hrá tempom 40 minút na hráča – čo v praxi znamenalo, že pred každou partiou sa súperi dohodli, či budú hrať s pridávaním 5 sekúnd na ťah alebo len na „čistých“ 40 minút. Počas turnaja nebol žiadny spor, však predsa všetci sme si za hru zaplatili a prišli sme sa zabaviť. Demokracia v praxi.
V turnaji sa mi podarilo prvé tri partie vyhrať a v poslednom kole sme dvaja „trojbodový“ dali partiu za remízu. Nad mojou otázkou, kto turnaj vyhral, predseda šachového klubu (ktorý celý deň posedával v kresle a bavil sa s prítomnými hráčmi a rodičmi) len nechápavo krútil hlavou – však predsa máme rovnaký počet bodov, tam sme víťazmi obaja: finančné ceny za prvé a druhé miesto sme si rozdelili 50:50. V jednoduchosti je krása.
Na mojich posledných troch turnajoch na Slovenku a v Čechách organizátori zvolili tri rozdielne pomocné kritériá: raz to bol počet výhier, druhý krát bucholz a tretí krát vzájomná partia. A ešte určili ďalšie 2-3 pomocné kritéria. Najviac ma to pobavilo, keď som pred mesiacom získal samostatné 30. miesto namiesto toho, aby som sa umiestnil na delenom 25. – 43. mieste. Vtipnejšie mi pripadala už len pomaly zabudnutá scéna, keď o víťazovi šachového zápasu rozhodla ruleta – a to dokonca vo štvrťfinálom kandidátskom zápase vo Viedni v roku 1983! Po remíze 5:5 v partiách hraných klasickým tempom a štyroch remízach v rapid partiách, nasledoval los v rulete. Exmajster sveta Vasilij Smyslov si vybral červenú farbu a chudákovi Róbertovi Hübnerovi zostala čierna. Gulička z čistého zlata (aby sa zabránilo magnetickému pôsobeniu) z toho mala takú zábavu, že skončila po prvom roztočení na nule. V druhom pokuse padlo číslo 3 a do semifinále postúpil zaslúžený víťaz zápasu.
Ak sa niekedy vyberiete do St. Peterburgu, nezabudnite navštíviť jedinečné múzeum Salvadora Dalího, zábavný park Busch Garden s jedinečnou horskou dráhou SheiKra a jeden z najstarších šachový klubov USA sídliacich na jednom a tom istom mieste – stretnutia sa už 82 rokov konajú každý piatok večer a pravidelné turnaje sa v poslednej dobe organizujú raz za mesiac. Len si nepomýľte St. Petersburg na Floride a bývalým Leningradom v Rusku. A ak sa tam nechystáte, pozrite si aspoň trpkú komédiu Milana Šteidlera z roku 1994: Díky za každé nové ráno.
