Diera na trhu

 

Dnes už jestvujú profesionáli na všetko. Je možné kúpiť si, po čom vám len srdce zapiští. V reštaurácii sa najete, v bare napijete, taxikár vás odvezie, s cestovkou sa opálite, stavbári vás ochránia pred nečasom. Potrebujete sto metrov vlnitého plechu? Živú kozu? Webstránku? Platinové sitko? Obraz strýčka v nadživotnej veľkosti? Na všetko cez internet zoženiete firmu, ktorá vám pomôže.

Dokonca aj keď sa vaša túžba vymyká bežnej školskej morálke, môžete ju naplniť: vo verejných domoch, na swingers párty či u drogového dílera. Všetko sa dá kúpiť.

Nečudo teda, že je dnes dosť ťažké podnikať. Trh je nasýtený, celkom nová služba sa neponúka ľahko. Ja mám ale jeden nápad. Možno sa ho niekto chytí, zrealizuje ho   a – veľmi by som mu to (alebo jej) prial - rozprávkovo zbohatne.

Tento biznis plán mi napadol pri čítaní poviedky neurológa Olivera Sacksa Antropologička na Marse. Poviedka je o žene, ktorá trpí autizmom, a táto jej porucha jej neumožňuje žiť  v žiadnom blízkom vzťahu. Ten jej ani nechýba. Čo jej ale chýba, je prostý fyzický kontakt: niekoho objať, stratiť sa v niekoho objatí. A tak si – ako vyštudovaná inžinierka – zhotoví zvláštny prístroj, akési „objímadlo“. Je to akési ležadlo, zvnútra vystlané plyšom, ktoré sa dá zapnúť napevno okolo celého tela.

(O knižke si môžete prečítať tu: http://en.wikipedia.org/wiki/An_Anthropologist_on_Mars , o hlavnej hrdinke tu: http://en.wikipedia.org/wiki/Temple_Grandin , o jej vynáleze tu: http://en.wikipedia.org/wiki/Hug_box)

A tak mi napadlo. Čo takto prenajať si dom, otvoriť dolu kaviareň a na poschodí ponúkať nasledovné služby:

–          Noc, keď nad vami niekto bdie. Cítite sa sami, bojíte sa, máte nočné mory, chcete si siahnuť na život? Alebo len chcete mať pocit, že sa niekto o vás stará. Príďte k nám spať. Počas celej noci bude pri Vás niekto bdieť, môže Vám čítať, spievať, môže sa za vás modliť, môže len ticho sedieť. Proste bude s Vami.

 

–          Hodina dotyku. Potrebujete, aby sa Vás niekto dotkol? Aby Vás objal? Aby ste mali komu položiť hlavu do lona a úplne sa uvoľniť? Aby Vám niekto pomasíroval ruky alebo chrbát? Potrebujete cítiť tlkot iného srdca? (Táto služba nemá nič spoločné s erotikou, samozrejme. Ide skôr o blízkosť, akú dáva len dotyk.)

Dolu by bola kaviareň, kde sa môžu stretávať ľudia s podobnými osudmi. Podnik by potreboval vyštudovaného psychológa, ktorý by pomohol ľuďom s chronickými problémami zorientovať sa, prípadne by im odporučil odbornú pomoc. Služba by mohla byť podporovaná nejakým grantom, ale klienti by si mali za ňu platiť nejakú podstatnú sumu, aby sa do domu nenasídlili bezdomovci. (Nič proti bezdomovcom, ide len o ochranu pôvodného zámeru: pomôcť obyčajným ľuďom prekonať ťažký čas.)

Možno by sa ľudia do takejto ustanovizne hanbili chodiť. Na druhej strane, keď nemajú problém chodiť za prostitútkou, prečo by sa mali hanbiť chodiť sem? Napokon, nejde o nič trapné alebo opovrhnutia hodné.

Skôr ide o to, že potreba dotyku alebo blízkosti druhého človeka nepatrí medzi „uznané“ potreby človeka, i keď je omnoho základnejšia ako povezme potreba nového účesu alebo potreba dovolenky.

No slovom, ide o fantastický biznis plán. Nechcel by ho niekto vyskúšať?

 

PS.

Mám ešte jeden nápad na skvelý produkt. Možno už jestvuje, neviem. Ak viete, dajte mi prosím tip. Myslím, že pomerne dosť ľudí (vrátane mňa) by ocenilo hodinky, ktoré z času na čas (v náhodných intervaloch) decentne zazvonia. Pri každom zazvonení by sa majiteľ hodiniek vrátil k sebe, urobil by si malú vnútornú poznámku, kde sa práve v myšlienkach nachádzal, v akom citovom rozpoložení bol. Bola by to skvelá pomôcka pri cvičení pozornosti.

Nejaký čas som si každé ráno na mobile nastavil niekoľko budíkov, ktoré som používal za podobným účelom. To ale nie je praktické, čisté riešenie.