sladím
ticho sneží
na dne kávovaru
káva tak silná
až sa svet zavlnil
vchádzam do domu
za mnou súmrak
väčší ako ja
zábradlie
čerstvo natrené na zeleno
a túžba umrieť
pod veľkým stromom
veľký dav
snežienok
na hladine rieky
fľak striebra
čo nikomu nepatrí
brodím sa červeným lístím
hľadám svoje srdce
a nenachádzam
na všetko si zvykneš
na kontaktné šošovky
aj na smrť
vo vôni kôpru
v chuti kôpru
môj starý otec
čúram na cintoríne
mŕtvi sa mi smejú
im už netreba
dlhé hodiny
čakajú autá na parkovisku
kým sa ich tiene dotknú
