blog Jána Markoše

 O jednotkách medzi nulami

Internet je celý zložený z miliónov núl a jednotiek. Asi sa nám obvykle zdá, že tých núl je podstatne viac než jednotiek. Ja som ale rozhodol, že sa naučím byť optimistom, a miesto toho, aby som šomral na to, aký je internet strašný fenomén, ponúknem vám zopár krásnych vecí, ktoré som v ňom v priebehu posledných pár mesiacov objavil. Sú to jednotky za nulu, klenoty zdarma.

Ak potrebujete utíšiť dieťatko, alebo si len pospomínať na dávnu nehu rozprávok, je tu pre vás tvorba Jurija Norsteina. Najslávnejšia z jeho zkaziek je Ježko v hmlách. Desať minút, ruština alebo angličtina nutná.

http://www.youtube.com/watch?v=oW0jvJC2rvM

Ak máte chuť na meditatívny film, a máte radi prírodu a umenie, film Rieky a prílivy o tvorbe Andyho Goldswortyho bude pre vás zjavením. 95 minút, české titulky. Ak vám sadne, čistá radosť. V tomto výbere môj favorit.

http://www.youtube.com/watch?v=eKnsBXuYKuc

Ak máte radi niečo tradičnejšie a akčnejšie, a predsa vás krásne obrazy nenechávajú chladnými, je tu film Home od Yanna Bertranda. Domov je plný úžasných pohľadov na svet z výšky, neskrýva však ani ambíciu vychovávať k šetrnosti k Zemi a prírode. Ideálny film na dvojhodinovku do triedy. 93 minút, ak máte problémy s angličtinou, zapnite si titulky (cc vpravo dole).

http://www.youtube.com/movie?v=jqxENMKaeCU&feature=mv_sr

Ak chcete snívať, a občas sa i zasmiať, je tu jediná voľba. Slnečný cirkus. Na internete môžete vidieť mnoho jeho show, pozrite si napríklad Corteo, venované Španielsku. 101 minút, slová nie sú podstatné.

http://www.youtube.com/watch?v=jRjGPMANzH4

Ak sa vám môj výber doteraz zdal byť príliš cukríkový, a radi by ste priostrili a dotkli sa nahými rukami tvrdej reality, je tu pre vás celý portál www.dafilms.com. Je to portál venovaný českej a zahraničnej dokumentárnej tvorbe, väčšina filmov je za mierny poplatok. Mňa napríklad zaujala drsná meditácia o samote a egoizme 59/184/84. 25 minút, česky, zadarmo.

http://dafilms.com/film/7601-5918484/

Ak nechcete ani plakať, ani objavovať hrany, len sa proste zasmiať, vždy tu pre vás budú Monthy Pythons. Môj obľúbený skeč je Ministry of Silly Walks. Pokiaľ viem, na základe tohto skeču sa v Brne každoročne koná pochod oslavujúci švihnutú chôdzu. 4 minúty, anglicky.

http://www.youtube.com/watch?v=IqhlQfXUk7w

Ak hľadáte duchovnú radu, ale štvú vás všetky tie tančeky okolo náboženstva, odporúčam Ajahna Brahma. Tento budhistický mních je pôvodom z Anglicka, po ôsmich rokoch výcviku v severovýchodnom Thajsku zakladal theravédové kláštory v Anglicku a Austrálii. Jeho schopnosť rozprávať civilne a vtipne, a predsa hlboko, mi veľmi imponuje. Skúste, dobrá angličtina je ale podmienkou. Na internete má desiatky prednášok, vyberte si tému, ktorá vám je najbližšia. Ja som vám našiel tému najbližšiu k šachu: O vyhrávaní a prehrávaní.

http://www.youtube.com/watch?v=u2sP0_KeNeM

Asi pre dnešok stačí, nie? Možno ste si vybrali a strávili pekný večer, alebo aspoň pekných pár minút. Prosím, inšpirujte aj vy mňa v komentároch, nech i ja zažijem niečo nového.

Želám vám, nech vidíte viac jednotiek ako núl i na miestach, ktoré sa z jednotiek a núl vôbec neskladajú.

 Najskôr to mala byť pasca. Viete, vstať o šiestej niekedy nie je maličkosť. A tak som si vymyslel, že

Tento týždeň som sa za stolíkom v jednej bratislavskej kaviarni dozvedel novinu, ktorá ma veľmi prekvapila. Káva je vraj druhou najpredávanejšou a najkupovanejšou komoditou sveta, hneď po rope. Čím dlhšie ale nad týmto faktom uvažujem, tým samozrejmejší mi pripadá. Ropa je palivom pre autá a stroje. Kofeín je palivom pre ľudí. Oboje musí frčať, oboje musí fungovať.

 Január

V školskej jedálni stretávam kamarátku, vyzerá ako indiánka. Zastavíme sa s táckami v rukách. Vlepím jej pusu nad oko, a ona na to: „Nechaj ma, takto si žiadneho muža nenájdem.“

Február

Pri pokladni, lovím mince. „Tých pätnásť centov kdesi mám, ale veď máme čas“, vravím pokladníčke, pani v stredných rokoch. „To nie“, odpovedá, „máme normy na pozície.“ „Čo prosím?“ „Musíme mať 37 pozícií (tj. zapípaní) za minútu.“ „To je strašné“, hovorím. „Dnes vám nik nedá nič zadarmo“, hovorí a podáva mi účet.

Marec

Idem z kabinetu na toalety. Pred skrinkami skupina tretiakov. Jeden ukazuje triky, ako si „odtrhnúť“ prst. Pristavím sa. O dve minúty stojím pri pisoári múdrejší o osem trikov s ušami, očami, rukami a jazykom.

Apríl

Virtuálne stretnutie na Skype, o jednej v noci. Kamarátka v Afganistane, slúži u Lekárov bez hraníc. Nemôže spať. Má narodeniny, sama si večer zabalila darček, sama si ho ráno rozbalila. „Aspoň som niekoho chcela počuť.“

Máj

Opäť pokladňa v Lidli. Predo mnou stojí bezdomovkyňa, kupuje najlacnejšie plastové víno, v dvojlitrovej PET fľaške. Má červenú pokožku na tvári, ako ľudia, ktorí sú často vonku, a mastné vlasy. Necelé dve eurá za víno platí snáď desiatimi mincami. „Ďakujem“, pochváli ju pani za pokladňou, „máte presne.“ „Potrebujete bloček?“, spýta sa. „Nie, to naozaj nie“, smeje sa pani z ulice a schováva víno.

Jún

Cestujem vlakom, do kupé si prisadne mladý Róm. Má v každej ruke po mobile, pomocou jedného neustále telefonuje s dievčinou menom Verunka, druhý mu zvoní v čo päť minút. Zvyšných cestujúcich ignoruje, a tak sa za hodinku dozviem, že má priateľku, ktorú nemiluje, a že cukrárka Verunka je jeho jediná láska. Aj Verunka má priateľa, či ho miluje, neviem.

Chalan chodí do práce na nočné, nosí fotku Verunky v peňaženke, a jeho slovenčina je zábavná. Zjavne sa ju naučil od nejakej ženy, pretože sám o sebe hovorí  v ženskom rode:

„Ja ťa mám rada, Verunka, chcem aby si to vedela. Nech sa stane čokoľvek, chcem aby si vedela, že som ťa mala vždy najradšej.“

Verunka ticho plače do telefónu.

Júl

Lazy, kamenný sedliacky dom. Skoro ráno vstanem a idem sa prejsť do lesa. Pridáva sa ku mne vlčiak, patriaci pánovi domu. Ticho ideme lesom, ešte je chladno. Keď zastanem a dívam sa naokolo, ľahne si pokojne do lístia. Keď vykročím, otrasie sa a beží predo mnou. Nedívame sa na seba, ale vieme o sebe. Ako sa vraciame k usadlosti, predbehne ma a zmizne v záhrade. O pár sekúnd ma už víta na dvore, akoby som bol na prechádzke sám.

August

Opäť sa nám v špajzi usídlili moly, drobné hnedé trojuholníčky. Vyhrážame sa im, plašíme ich, mrazíme múku, cereálie a hrach. Chytáme motýlikov do pohárov a vypúšťame na balkóne. Ak neprestanú, možno dôjde i ku vraždám. Neručím za seba.

September

Svadba, kopec ľudí, kopec detí. Sadnem si na verande na zem a vyťahujem čítačku. Kindle. Nájdem Dobšinského Rozprávky a začnem nahlas čítať. O pár minút už rozprávku o Zlatovláske ticho počúva asi osem detí, žiadne staršie ako desať rokov.

Október

S kolegom o pol dvanástej v noci utekáme z oficiálnej pracovnej akcie. Zmorení, ticho nadávame. Zapáli si cigaretu. „Ty fajčíš?“ pýtam sa ho. „Daj aj mne.“ Pripálim si od neho a vsakujem dym. Čakáme na zastávke, ticho fajčíme, kurvujeme, smejeme sa. Nočný autobus sa blíži.

November

Za domom v nahých kríkoch sýkorky. Keď prídem bližšie, vystrelia na všetky strany, chvíľu víria vzduchom, potom sa skryjú do inej húštiny vetvičiek.

December

Ideme s priateľkou po letisku v Komíne, zima a vietor, nad nami víri mračno havranov. Hŕba starých dosiek, na jednej z nich sedí babička, a zdraví nás. „Je to tu ako zimný Van Gogh“, vraví. „Ale mňa si nevšímajte, ja som len bláznivá babka.“ Smejeme sa a kráčame ďalej, starká sedí na studených doskách a obdivuje havrany.

Toto je mojich dvanásť letmých stretnutí. 24 karátových.

Požehnané Vianoce!

 Žiaden profesionálny šachista osamelosti neunikne. Osamelosť je podľa mňa to najťažšie, čo sa s šachovým remeslom spája. Polovicu roka ste na cestách. Rôzne hotely, rôzne mestá. A keď ste doma, máte čas cez týždeň a cez víkend odchádzate hrať ligu. Netopierí, inverzný režim.

S jedným gruzínskym veľmajstrom som sa pred pár rokmi stretol počas troch víkendov postupne v Číne, Španielsku a Nemecku. Šachisti sú nomádi, a ich hlavným mestom je hracia miestnosť.

Aké vzťahy môžete s takto excentrickým životným štýlom budovať? Kto sa prispôsobí takémuto arytmickému rytmu? Námorník? Vodič kamióna?

A ďalej: Keď ste naplno šachisti, s kým sa o tom porozprávate? Dievčine môžete zahrať na gitaru, ale ukazovať jej Marshallov útok je zbytočné. Vášho kamaráta z vysokej možno zaujíma FC Barcelona, ale Novoborský ŠK ho necháva chladným. Neostáva vám nič iné, len zavolať cez Skype svojmu šachovému kolegovi na druhý koniec krajiny.

Šach je individualistická hra a plodí individuality, silné charaktery, ktoré sa radi spoliehajú na samých seba. V šachu niet win-win situácie, vždy niekto vyhrá a iný prehrá. Kto by sa teda učil spolupráci a kompromisu?

A tak je osamelosti v šachovom svete viac než dosť. Samozrejme, neplatí to pre každého; všeobecne sú ale šachisti osamelejší ako zvyšok sveta.

Nehovorím, ono je to často pekné byť top, byť na vrchole. Niekedy je ale tiež pekné byť obyčajný a len tak popíjať pivo kdesi v krčme v údolí.

 Som knihomoľ.  Za tých pár rokov, čo chodím po svete, som si kúpil tony kníh. Niektoré som ani neotvoril, iné znechutene odložil, sú ale i také, ku ktorým sa stále vraciam. Zo dvadsať kníh úprimne milujem. Medzi nimi aj Český etymologický slovník od Jiřího Rejzka.

Keď som si túto zvláštnu knižku kúpil, cítil som sa trochu previnilo, že v nej každý večer pred spaním listujem a kochám sa krásou hesiel.  Počas tých niekoľkých rokov, čo ho mám, som ale stretol niekoľkých ďalších ľudí, ktorí prepadli čaru tajomných príbehov slov, lakonicky podaných na niekoľkých nenápadných riadkoch.

Slovo šafrán je pôvodom z arabčiny, znie diaľkami a karavánami. Slovíčko demižón v sebe ukrýva typický francúzsky vtip; pocháza zo slovného spojenia dame-Jeanne, „pani Jana“. Chudák pani Jana bola zrejme baroknejších tvarov.

Strom sa strmí, vlak vlečie náklad, oblohou je obložená zem, podobne ako zeleninou kuracie stehno. V šperku znie anglické spark, „iskra“. A nie neprávom: diamant na bále rozhadzuje iskry, iskria i oči jeho majiteľky. Pyžamo k nám prišlo z nečakanej diaľky: hindské pay jama značí voľné nohavice.

Polovica našich slov je z latinčiny: emulzia je odvodená z latinského mulgere, „dojiť“. Sedatívom pacienta „usadíte“ ; latinské sedere totiž znamená „sedieť“.  Ambulancia je pohyblivá nemocnica, ambuló značí „chodiť“.

Načrime hlbšie proti toku času: charakter je odvodený od gréckeho charassó, „ryjem, škrabem“; je teda tým, čo je do človeka hlboko vryté. Sezam má svoje korene v akkadskom šammaššamu; akkadčania vymreli pred tisícročiami, slovo ostalo.

Súčasná slovenčina vyzerá hladko a jednoliato, akoby sa narodila včera. A pritom je len tenkým povrchom jazyka, pod ktorým driemu tajené hĺbky. Je hladinou mora, ktoré nemá dno. Je trhoviskom, na ktorom sa stretli slová z najrozličnejších krajín, slová mladé, staré i prastaré.

Včera som sa prichytil, že robím rukou rovnaké gesto, aké mával v obľube môj starý otec. Všimol som si to na Račianskom mýte; námestí v Bratislave, kde sa kedysi vyberali clá za vstup do mesta. Dávno to už nie je pravda, ale meno ostalo. Ostal aj peň starého stromu v chodníku, ktorý mal tak rozkonárené korene, že ho robotníci nevytiahli, len skusmo obliali betónom.

Dnešný deň vyzerá hladko a jednoliato, akoby sa narodil včera. A predsa je len tenkým povrchom minulosti, pod ktorým driemu tajené hĺbky. Je hladinou mora, ktoré nemá dno. Je trhoviskom, na ktorom sa stretávame: starí, mladí i prastarí.

Žiaľ, s Anandom som nikdy nehral. Na to musíte mať veľké šťastie. Pár mojich známych ale v lotérii bohyne Caissy vyhralo, a sadlo si s majstrom sveta za jedinú šachovnicu. Jeden z nich mi potom rozprával, ako vyzerala ich spoločná analýza po partii.